Prišli časy, kedy počúvame o inflácii omnoho častejšie ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi. Môže za to tlačenie peňazí a znižovanie úrokových sadzieb na rekordné minimá centrálnymi bankami.
Do obehu sa dostáva obrovská masa peňazí, ktorá podnecuje dopyt a tlačí na rast cien. Otázka znie – ako vplýva vyššia cenová hladina – inflácia na akciové kurzy?
Dôležité je uvedomiť si, že nie inflácia, ale boj proti nej môže vyvolať pokles na akciových trhoch.
Hlavné slovo má vtedy najmä menová politika, vykonávaná prostredníctvom centrálnych bánk. Tie prijímajú tzv. reštriktívne opatrenia (opak toho, čo vidíme dnes), ku ktorým môžeme zaradiť zvyšovanie úrokových sadzieb, navyšovanie povinných minimálnych rezerv, čiže sťahovanie likvidity z obehu.
Vyššie sadzby sa premietnu do drahších úverov, čím sa obmedzí úverová aktivita a množstvo prostriedkov v obehu.
Tento stav sa odzrkadlí aj pri akciách rôznych firiem, nakoľko sa cez reštriktívne opatrenia zredukuje ich investičná aktivita. Navyše, úvery sa pre spotrebiteľov stanú menej dostupné, čím sa obmedzia ich výdavky. Na trhu bude chýbať dodatočná likvidita, ktorá sa prejaví na klesajúcich cenách akcií.
Popri menovej politike sa na boj s infláciou môže použiť aj politika rozpočtová. Štát pri reštriktívnej rozpočtovej politike obmedzí výdavky či zvýši dane, čiže hýbe s výdavkovou a príjmovou stranou rozpočtu.
Aj tieto kroky spôsobia zatiahnutie ekonomickej brzdy, ktorá zo sebou priťahuje aj brzdu na finančných trhoch.
