Posledný mesiac som strávil na cestách po Európe, kde som sa stretával s klientmi a investormi. To ma viedlo k niekoľkým zaujímavým diskusiám a záverom.
Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Musím však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás ekonómov vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva.
Trumpova propagácia má však jeden zásadný problém. Laissez-faire je v skutočnosti presným opakom toho, čo prezident presadzuje. Podľa neho znamená „zvierací inštinkt“ potrebu donútiť firmy, to sa ešte vyjadrujem diplomaticky, aby udržali zamestnanosť v USA aj napriek tomu, že to poškodí ich výnosy, produktivitu a dlhodobý rast.
Zaujímavé je tiež to, ako chce D. Trump „vytvárať pracovné miesta“ v ekonomike, kde sa FED aj mnoho ďalších, obávajú prehriatia trhu práce. Súčasná úroveň zamestnanosti v USA je totiž už pod historickým priemerom krajiny.
Mal by som pre Donalda malú radu: Spojené štáty nepotrebujú nové pracovne miesta, ale produktívnejšiu americkú ekonomiku. Vyššia produktivita vytlačí mzdy vyššie a zvýši kvalitu ponúkaných pracovných miest.
Existuje takmer dokonalá korelácia medzi rastom HDP a produktivitou. V tejto oblasti smeruje Trumpova politika proti preferovanému riešeniu. Predstavovalo by to obrovské investície do základného výskumu, väčšiu konkurenciu a hlavne obrovské zlepšenie amerického vzdelávacieho systému.
Namiesto toho prezident núti firmy, aby zachovali pracovné miesta v USA, zatiaľ čo kvalitu týchto miest bude určovať pomýlený koncept – „udržať priemysel nažive“. Tento prístup samozrejme preferuje výrobu pri vyšších hraničných nákladoch ako cena prechodu na produktívnejší a konkurencieschopnejší systémy. Ide o Trumpov zúfalý pokus navrátiť ekonomiku Spojených štátov amerických späť do 50. a 60. rokov dvadsiateho storočia.
Nový Nixon?
Už dávno tvrdím, že najlepší spôsob ako porozumieť Donaldovi Trumpovi je pozrieť sa na prezidentské obdobie Richarda Nixona. Počas toho obdobia zažili Spojené štáty americké zahraničnú politiku „stiahnutia sa“ (Nixonova doktrína), režim slabého dolára (nezabudnite na výrok ministra financií Johna Connallyho: “je to náš dolár, ale váš problém”). Ďalšími charakteristikami boli: veľmi nacionalistický postoj, grobiánsky prezident a Biely dom v permanentnej vojne s FEDom, ktorú vtedajší šéf FEDu Arthur F. Burns nakoniec prehral.
Máme tu teda celý rad podobností. Mám pocit, že túto moju teóriu čiastočne potvrdzuje aj fakt, že jedna z osobných vecí, ktoré si D Trump priniesol do oválnej pracovne, bol Nixonov list. Aj pri mojich nedávnych cestách sa mi potvrdilo, že súčasný americký prezident R. Nixona obdivuje a napodobňuje.
Čo nám teda priniesli prvé tri týždne Donaldového prezidentovania?
Nový prezident dokázal potvrdiť priebeh americkej reflácie. No pokiaľ ide o skutky, teda to, či plní svoje sľuby, má D. Trump zatiaľ značné rezervy:
- Zákaz vstupu moslimom do krajiny mieri teraz na Najvyšší súd.
- Zákon o dostupnej starostlivosti bude skôr nahradený ako úplne zrušený, a to už v roku 2018.
- Zahraničná politika je zmätená. Donald sa snaží vyzerať ako drsňák, len aby vzápätí ustúpil skôr, než napočítate do troch. Napríklad spočiatku to vyzeralo, že jeho hlavným cieľom bude Čína, avšak zrazu pristúpil na desaťročia nemennú americkú politiku “jednej Číny”, teda neuznanie Taiwanu.
- Prezident ustúpil z postoja, že “NATO je k ničomu”, naopak prisľúbil svoju účasť na májovom summite tejto organizácie.
- Pred nedávnom (9. februára) prisľúbil D. Trump “fenomenálny” daňový plán, čo všetky trhy poslalo opäť do strehu …
Čo tým chcem povedať? Nemali by sme posudzovať americkú politiku podľa prezidentových slov, ale podľa jeho činov. Ignorujme jeho tweety a sledujme radšej to, čo sa z jeho sľubov naplní. V zahraničnej politike sa už D. Trump čoraz viac podobá B. Obamovi.
Teraz sa zrejme všetci zamerajú na jeho “fenomenálny” daňový plán, ktorý zatiaľ otvára oveľa viac otázok, než odpovedí. Keď novinári požiadali tlačového hovorcu Bieleho domu Seana Spicera o odpoveď na otázku, či bude návrh v súlade s návrhom Republikánov, odpoveď znela: “Nechcem sa púšťať do predpovedí, ale môžem vám povedať, že to bude po prvýkrát za veľmi dlhú dobu, čo celá krajina zažije komplexnú a kompletnú daňovú reformu…”
To by snáď o D. Trumpovi zatiaľ stačilo. V skutočnosti je trh viac ako zmätený. Dokonca aj ostrieľaní veteráni majú problém s tým, akým smerom sa bude trh uberať. Konsenzus je nateraz nasledovný:
- Akcie: oživenie inflácie, zotrvačnosť, pravidlá o deregulácii.
- Dlhopisy s pevným výnosom: súčasný výpredaj dlhopisových výnosov je pravdepodobne len dočasný. Buď totiž D. Trump splní sľuby, alebo sa o rast sadzieb postará FED.
- FX: americký dolár porastie. Hraničná daň by sa mohla jednorazovo zvýšiť o 25%.
- Ekonomika: malý vplyv na tohtoročný rast. Prieskumy sa zhodujú, že rast HDP v rokoch 2017 a 2018 bude 2,3% a CPI bude 2,4-2,5%.
Môj názor sa nezmenil. Do istej miery je to samozrejme spôsobené aj tým, že starnem a nie som schopný sa prispôsobiť. Môj dlhodobý investičný model je staré dobré “stabilné portfólio”, čo znamená 25 percent alokácie do každej zo štyroch tried aktív: komodity, akcie, dlhopisy s pevným výnosom a hotovosť (alebo nehnuteľnosti).
V tejto chvíli je však moja alokácia mierne odlišná a to nasledovne:
- Akcie: 25% (vzhľadom k zotrvačnosti doterajšieho rastu)
- Dlhopisy s pevným výnosom: 50%
- Komodity: 25% (najmä zlato a striebro)
- Hotovosť: nula