Neúspešné referendum ešte viac rozdúchalo obavy z vyhlásenia nezávislosti Katalánska. Veľká časť voličov, ktorí by hlasovali proti odtrhnutiu sa totiž vopred neplatného plebiscitu nezúčastnila. Výsledky teda vyzneli silne v prospech tých, ktorí si želajú odlúčenie regiónu od španielskeho kráľovstva. Olej do ohňa priliala aj snaha zabrániť referendu násilným spôsobom.
Je teraz namieste pozrieť sa na ekonomiku tohto španielskeho autonómneho regiónu. Dokázal by ekonomicky samostatne prežiť?
Katalánsko je hlavným prispievateľom k HDP Španielska (približne 19%). Jeho HDP na obyvateľa je o takmer pätinu vyššie ako španielsky priemer. No pre prípad osamostatnenia neexistuje žiadna všeobecná poučka, ktorá by dokázala potvrdiť, či vyvrátiť, či by bol tento región ekonomicky životaschopný. Existujú však na druhej strane isté vlastnosti, ktoré charakterizujú úspešné rozvinuté ekonomiky. Tie by sme mohli aplikovať i na tento prípad. Zvyčajne musí mať ekonomicky nezávislá krajina diverzifikovanú a internacionalizovanú ekonomiku s vysokou produktivitou.
Poďme sa pozrieť na to, ako Katalánsko spĺňa tieto kritériá.
Diverzifikovaná ekonomika
Z pohľadu diverzifikácie je Katalánsko je tom veľmi dobre. Vykazuje oveľa viac vyváženejšiu štruktúru priemyslu ako iné španielske regióny. Veľkosť primárneho sektora, ktorý priamo využíva prírodné zdroje, je relatívne nízka. Patrí sem poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a baníctvo. Jednoznačne dominantným odvetvím, podobne ako vo všetkých rozvinutých krajinách, sú tak služby. Stojí v tejto súvislosti za to spomenúť aj podiel hrubej pridanej hodnoty (GVA) zodpovedajúcej priemyslu. Tá je v porovnaní so Španielskom a zvyškom EÚ pomerne vysoká.
Po prudkom poklese od roku 2009 do roku 2013, ku ktorému došlo v dôsledku kolapsu bubliny s nehnuteľnosťami, získal priemysel vďaka vývozu silný impulz a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je v lepšej kondícii. Na rozdiel od mnohých iných regiónov, ktoré trpeli de-industrializáciou, zostáva priemysel i naďalej kľúčovým pilierom katalánskeho hospodárstva.
Katalánsku sa v minulosti hovorilo aj ako “továreň Španielska”. Má totiž veľmi silný výrobný sektor. GVA priemyslu dosahuje približne 16,7 percent, kým španielsky priemer je len 13,4 percenta a priemer EÚ je 15,8 percenta (údaje sú z roku 2015). Navyše nerovnováha, ktorá viedla ku kríze, sa medzičasom odstránila, najmä v odvetví stavebníctva, ktoré sa konečne vrátilo na normálnu úroveň.
Ekonomická otvorenosť
Katalánska ekonomika je veľmi otvorená. Prebytok obchodnej bilancie v roku 2015 dosahoval 11,5 percenta HDP. Táto hospodárska otvorenosť, spolu s rozmachom stavebníctva, a členstvom v eurozóne, vysvetľuje tzv. ekonomický zázrak, ktorý sme mohli pozorovať v rokoch 1999 až 2008, a ktorý sa vyznačoval priemerným ročným rastom HDP vo výške 3,7 percenta.
Európska únia je prirodzene hlavnou destináciou vývozu. Tromi najdôležitejšími obchodnými partnermi sú: Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Katalánsko tiež úspešne pristúpilo k diverzifikácii obchodu, ktorá počas eurokrízy, posunula celý región dopredu. Výsledok je presvedčivý, pretože podiel vývozu do krajín mimo EÚ (najmä do Južnej Ameriky) sa z 27 percent v roku 2000 zvýšil do roku 2015 na 35 percent.
Produktivita
Toto kritériu patrí medzi najdôležitejšie. Priemerný ročný rast produktivity v Španielsku za posledné desaťročie bol vyšší ako v Nemecku (na úrovni 1,2% oproti 0,7%). Hoci produktivita, v dôsledku krízy, ktorú Španielsku priniesla robotizácia, vzrástla, má ešte krajina pred sebou ešte dlhú cestu, aby jej hospodársky rast bol založený najmä na inováciách a vedomostiach. Moje slová potvrdzuje aj zlé hodnotenie Španielska v štúdii PISA, ktorá meria matematickú, čitateľskú a prírodovednú gramotnosť 15 ročných žiakov v 72 krajinách. No Katalánsko je v rámci španielskych regiónov pri riešení tejto otázky hodnotené najlepšie.
V roku 2015 politická organizácia Generalitat de Catalunya potvrdila výrazný nárast priamych zahraničných investícií v regióne, a to až o 60 percent, kým celošpanielsky rast za rovnaké obdobie predstavoval len 11 percent. Tento rozdiel len potvrdzuje vysokú atraktívnosť Katalánska.
Región masívne investoval do svojich univerzít a do vytvárania silnej infraštruktúry vo výskume. Stále sa mu však nepodarilo vytvoriť si centrá (hubs) ako v Nemecku, alebo vo Švédsku, kde univerzity a súkromný sektor spolupracujú na vývoji nových inovácií. V súkromnom sektore sa model rastu ešte stále príliš spolieha na pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou, najmä v sektore služieb, alebo v sektoroch spojených s cestovným ruchom. Majú nízku produktivitu a negatívne ovplyvnia potenciálny rast HDP v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Záver
Na základe zhodnotenia hospodárskej situácie v Katalánsku možno bez váhania povedať, že z hľadiska ekonomiky a nastavenia hospodárstva by Katalánsko bol aj samostatne životaschopnou krajinou. Podmienky by však bolo jeho členstvo v Európskej menovej únii (eurozóne). V rámci EÚ by nezávislé Katalánsko obsadilo v hypotetickom rebríčku 29 krajín 13. miesto.
Bez ohľadu na to, či si zvolí cestu nezávislosti alebo zostane so Španielskom, bude však musieť Katalánsko na dosiahnutie ďalšieho hospodárskeho rastu ďalej investovať do ľudského kapitálu a vzdelávania, aby sa tak vyhlo návratu k svojim starému modelu ekonomiky založenej na nízkej mzde.
Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank