Je neuveriteľné, že tak malý región ako Katalánsko láka pozornosť dlhopisových investorov po celom svete. Avšak keďže žijeme vo svete rekordne nízkej volatility, investori si silou mocou hľadajú príležitosti, ktoré by mohli spôsobiť na trhoch rozruch. Katalánsko je určite jednou z nich.
Tento región za posledných šesť rokov už postrašil investorov niekoľko krát. Katalánsko najprv utrpelo realitnou bublinou v Španielsku, ktorá praskla v roku 2008, ale vystrašilo trhy aj opakovanými žiadosťami o nezávislosť od Španielska.
Graf zobrazuje výnos regionálnych dlhopisov Katalánska splatných do roku 2020 v období od roku 2012 až po súčasnosť. Ako môžeme vidieť, na grafe sú tri kľúčové momenty, keď výnos prudko vzrástol. Je to začiatok roka 2012, marec 2016, a október tohto roka.
Pohľad do histórie
Na začiatku roka 2012 vzrástol v dôsledku núdzovej situácie v španielskom finančnom systéme výnos dlhopisov katalánskej vlády o 116 percent. Španielsko vtedy nebolo schopné udržať pri živote svoj finančný sektor a muselo preto požiadať o záchranný balík prostredníctvom Európskeho stabilizačného mechanizmu. V tom čase regionálny dlh Katalánska predstavoval 38 percent celkového dlhu vlastného španielskymi autonómnymi spoločenstvami.
Investori začali predávať španielske vládne dlhopisy a regionálne cenné papiere, pretože sa obávali, že dôjde k bankrotu krajiny.
V júli toho roku však prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi v Londýne vyhlásil, že ECB je “pripravená urobiť všetko, čo je potrebné na zachovanie eura”. Svoje vyhlásenie ešte posilnil tým, že povedal “a verte mi, bude to stačiť.”
O týždeň neskôr ECB oznámila program na nákup štátnych dlhopisov z európskych krajín v núdzových situáciách, čo znížilo výnosy v celej eurozóne, pretože špekulatívne obchody vedené voči dlhopisom slabších krajín EÚ už neboli atraktívne. Potom sa veci na periférii, teda nie len v samotnom Španielsku, začali vracať do normálu.
V roku 2016 však Katalánsko utrpelo ďalší úder. Regionálna vláda musela vyplatiť dlhopisy vo výške 4,6 miliardy eur a zároveň vyhlásila svoj plán získať nezávislosť od Španielska. V dôsledku toho Španielsko pohrozilo, že preruší finančné prevody smerom do Katalánska. Investori sa opäť zľakli a predávali španielsky a katalánsky dlh.
Bojovníci za nezávislosť môžu zostať sklamaní, keď sa dozvedia, že nedávne októbrové referendum nevystrašilo investorov tak, ako vyššie zmienené udalosti. Aj keď v reakcii na neho výnos katalánskych dlhopisov vzrástol o 80 bázických bodov, na pôvodnú hodnotu sa vrátil hneď, ako španielska vláda deklarovala, že má nad Katalánskom úplnú kontrolu, rozpustila regionálny parlament a vyhlásila nové voľby.
No zatiaľ čo októbrové referendum bolo nezákonné, dnešné voľby sú skutočné. Aj keď prieskumy verejnej mienky naznačujú, že strany hlásajúce nezávislosť Katalánska (PdeCat, ERC a CUP) pravdepodobne nezískajú v parlamente 68 miest potrebných na dosiahnutie väčšiny, budú ale lepšie organizované ako strany stojace za jednotným Španielskom.
Strany bojujúce za zachovanie súčasného stavu sú totiž ideologicky veľmi rôznorodé. Jedna z nich je ľavicová, jedna liberálna a ďalšia je konzervatívna. Bude preto zaujímavé sledovať, ako budú navzájom dodržiavať jednotnú líniu pri akejkoľvek ďalšej otázke netýkajúcej sa samotnej suverenity.
Pyrrhovo víťazstvo
Zdá sa teda, že výsledkoch nadchádzajúcich volieb je už teraz jednoznačný. Ak vyhrajú strany požadujúce nezávislosť, budú so svojou snahou o suverenitu regiónu pokračovať. Ak naopak vyhrajú strany stojace za zotrvaním v Španielskom kráľovstve, nebudú schopné pre svoju názorovú rozdielnosť vládnuť. Separatisti potom zo situácie vyťažia a budú pokračovať vo svojom boji za nezávislosť.
Čo z toho vyplýva pre investorov? Odpoveď je jednoduchá. Nebude to pravdepodobne nič iné, ako to, čo sme videli počas posledných rokov – krátkodobé výkyvy kurzu aktív smerom hore a dole.
Niekto by sa mohol domnievať, že najviac na tom môžu stratiť korporátne dlhopisy, ktoré majú nejakú expozíciou voči Katalánsku. No keď sa pozrieme na podriadené dlhopisy, ktoré bývajú väčšinou tým najcitlivejších indikátorom trhových zmien, vidíme, že v prípade katalánskych bánk Sabadell a CaixaBank, išli výnosy po októbrovom referende krátko nahor o 60 a 30 bázických bodov, no keď španielska vláda uchopila situáciu pevne do rúk, rýchlo spadli. Podriadené dlhopisy španielskeho bankového koncernu, ktorý nedávno prevzal banku Catalunya Banc, sa dokonca pri ústavnej kríze ani nepohli.
Dôvodom, pre ktorý korporátne dlhopisy zaznamenali len minimálnu reakciu je v tom, že väčšina tržieb týchto firiem v skutočnosti pochádza z trhov mimo Španielska. Podľa madridskej burzy je zo Španielska len 36 percent tržieb firiem z indexu Ibex. Bankový koncern BBVA napríklad zamestnáva viac ľudí v Mexiku ako v Španielsku.
Politické riziko separatizmu
Je preto dôležité uvedomiť si, že politická neistota Katalánska môže mať negatívny efekt viac na situáciu v okolitých krajinách, ako na samotné španielske firmy. Víťazstvo separatistov v Španielsku totiž môže znamenať vodu na mlyn pre nacionalistický sentiment v iných štátoch Európy. Odzrkadliť sa to môže napríklad v talianskych voľbách v máji budúceho roku.
Althea Spinozzi, analytička Saxo Bank