Medzinárodné letisko v Hong Kongu je z pohľadu nákladnej leteckej dopravy najrušnejším uzlom na svete. Vývoj objemu globálneho leteckého nákladu v hlavných dopravných uzloch v Ázii a v Európe je citlivý na zmeny v obchodnom cykle, najmä vo výrobnom sektore. Dáva tak zaujímavý pohľad o stave globálneho hospodárstva. A ten z Hong Kongu, jemne povedané, nevykresľuje pozitívny obraz o stave čínskej ekonomiky.
Prísna politika nulovej tolerancie Covidu má na hospodárstvo naďalej negatívny vplyv. Po silnom oživení v roku 2021 objem nákladnej dopravy od februára tohto roku opäť klesá a nie sú vyhliadky na skoré zlepšenie. Posledné údaje za október vykazujú medziročný pokles o 23,8 %. „To sa blíži k historicky najnižšiemu bodu z januára 2009 na úrovni mínus 28,9 %. Je to horšie ako počas prvého globálneho lockdownu na jar 2020, kedy pokles dosiahol 13,1 %,“ varuje Christopher Dembik, makroekonomický guru Saxo Bank.
3-mesačný kĺzavý priemer objemu prepraveného tovaru cez Hong Kong, ktorý vyrovnáva vplyvy medzimesačných zmien, vykazoval v októbri medziročný pokles o 23,2 %. „Je to ďalší dôkaz o tom, že politika nulovej tolerancie Covidu je vážnou brzdou pre čínske hospodárstvo. Pochybujem však, že sa z neho krajina tak skoro vymaní. Dokonca aj zmiernenie opatrení sa zdá byť trochu vzdialené, keď v niekoľkých veľkých mestách pribúdajú nové prípady,“ vysvetľuje Christopher Dembik. Poukazuje na to, že ak by sme vychádzali z čísiel z Taiwanu, ktorý je posledným príkladom ukončenia politiky nulovej tolernacie Covidu, Čína by mohla očakávať v nasledujúcich piatich mesiacoch 700 000 úmrtí na Covid. Samozrejme, ide len o hrubý odhad. Ukazuje to však, že ukončenie tejto prísnej politiky zatiaľ nie je možné a to má aj globálne dôsledky. „Kým Čína pred pandémiou prispievala ku globálnemu rastu približne 30 % (viac ako USA a eurozóna spolu), v súčasnosti je to približne 10 %. Čína tak už nie je spolu s USA motorom globálneho rastu, akým bývala,“ dodáva stratég Saxo Bank.
