„Zostaneme pri tomto kurze“. To je vyhlásenie, ktoré šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová použila už viackrát. Poukazuje tým na ďalšie kroky centrálnej banky, ktorá je odhodlaná bojovať s jej hlavným nepriateľom – infláciou.
„Zostaneme pri tomto kurze, aby sme zabezpečili včasný návrat inflácie k nášmu cieľu. Až potom môžeme povedať, že misia je splnená,“ uviedla minulý týždeň šéfka ECB. Inflačný cieľ na úrovni 2 %, ktorý chce centrálna banka dosiahnuť do roku 2025, je stále ďaleko, keďže v decembri medziročný rast cien v eurozóne dosahoval 9,2 percenta. „Dali sme jasne najavo, že úrokové sadzby ECB budú musieť ďalej výrazne rásť stabilným tempom, aby dosiahli dostatočne reštriktívne úrovne a zostali na týchto úrovniach tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedla Lagardová.
Kurz, ktorý ECB nastolila, nie je vôbec mierny. Od júla minulého roka zvýšila sadzby už štyrikrát o 2,5 percentuálneho bodu, čo je najagresívnejšie tempo rastu sadzieb od zavedenia eura v roku 1999. ECB zároveň signalizovala, že ďalšie zvyšovanie úrokov príde aj vo februári a marci.
V Rade guvernérov ECB sa ale začínajú objavovať názory, aby centrálna banka zmiernila tempo zvyšovania sadzieb, nakoľko dochádza k ochladeniu rastu cien z dôvodu klesajúcich cien energií. Odlišný názor má François Villeroy de Galhau, guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov, ktorý hovorí, že povaha inflácie sa zmenila. Podľa Villeroya to už nie je iba o cenách energií, keďže rast cien pokrýva všetky oblasti, vrátane sektora služieb.
Villeroy si myslí, že inflácia v eurozóne by mohla dosiahnuť vrchol v prvej polovici tohto roka, pričom koncom roka 2024 alebo začiatkom roka 2025 by mohla klesnúť k 2-percentnému cieľu ECB.
Už tento štvrtok, 2. februára, sa uskutoční prvé tohtoročné zasadnutie ECB. Ako uvádza agentúra Reuters, zvýšenie depozitnej sadzby ECB o 50 bázických bodov na 2,5 % sa považuje za hotovú vec, takže trhy sa zamerajú skôr na komentáre Christine Lagardovej, v ktorých by mohla načrtnúť ďalšie smerovanie menovej politiky.
Väčšina analytikov očakáva, že zvýšenie o 50 bázických bodov príde aj v marci. Ale keďže inflácia začína klesať, začína sa diskutovať o tom, či by sa tempo rastu sadzieb nemalo spomaliť. Člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta, známy svojím holubičím postojom, povedal, že centrálna banka by sa po nadchádzajúcom zasadnutí nemala zaviazať k žiadnemu konkrétnemu zvýšeniu. Na druhej strane, guvernér nemeckej centrálnej banky Bundesbank Joachim Nagel pre denník Spiegel uviedol, že by ho neprekvapilo, keby úrokové sadzby ECB po dvoch zvýšeniach vo februári a marci museli opäť vzrásť. Prihliadnuc aj na vyjadrenia Lagardovej je preto pravdepodobné, že ECB bude pokračovať vo svojom boji s infláciou a použije k tomu všetky dostupné prostriedky.