Ako vyplýva zo správy, ktorú zverejnila Svetová rada pre zlato (WGC), v minulom roku nakúpili centrálne banky celkom 1136 ton zlata v hodnote približne 70 miliárd dolárov, čo je najviac od roku 1967.
Najnovšie údaje poukazujú na zmenu postoja centrálnych bánk voči zlatu, keďže od 90. rokov centrálne banky, najmä tie v západnej Európe, predávali stovky ton zlata ročne. Po finančnej kríze v rokoch 2008 a 2009 európske centrálne banky svoje predaje zlata stopli.
Dnes majú centrálne inštitúcie zlato v obľube, nakoľko očakávajú, že tento drahý kov si na rozdiel od dlhopisov a mien udrží hodnotu aj v turbulentných časoch. „Je to pokračovanie trendu,“ uviedol na margo údajov Krishan Gopaul, analytik WGC.
Počas pandémie koronavírusu sa nákupy zlata znížili, no v druhej polovici roka 2022 výrazne zrýchlili. Ako uvádza správa WGC, za obdobie júl až december minulého roka centrálna banky nakúpili až 862 ton zlata. O svojich nákupoch informovalo Turecko, Čína, Egypt či Katar, no ako poznamenáva WGC, až dve tretiny nákupov zlata centrálnymi bankami neboli verejne oznámené.
Nákupy centrálnych bánk zvýšili celkový globálny dopyt po zlate v minulom roku na 4 741 ton, čo je o 18 % viac ako v roku 2021 a najviac od roku 2011. Ako sa uvádza v správe WGC, prudké retailové investície zvýšili dopyt po zlatých tehlách a minciach na 9-ročné maximum. Silný rast v Európe, Turecku a na Strednom východe vykompenzoval prudké spomalenie v Číne, kde na dopyt po zlate vplývala aj situácia v súvislosti s ochorením Covid-19.
Dopyt po zlate v technologickom sektore zaznamenal vo 4. štvrťroku prudký pokles, čo malo za následok celoročný pokles o 7 %. Zhoršujúce sa globálne ekonomické podmienky zbrzdili dopyt po spotrebnej elektronike.
Zdroj: reuters.com; gold.org
