Počas víkendu bolo na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii cítiť nervozitu. Môže za to aj jeden zo záverov, podľa ktorého výroba munície v NATO nie je tak štandardizovaná, ako sa doteraz myslelo. Taktiež je príliš pomalá.
Navodzuje to dojem, že Európa je iba krôčik od prechodu k ešte silnejšej mentalite vojnovej ekonomiky, kde štandardné pravidlá ustúpia rýchlemu udeľovaniu povolení na výrobu zbraní a ich neobmedzenej finančnej aj infraštruktúrnej vládnej podpore. Došlo tiež k ostrej eskalácii v rétorike, keď americká viceprezidentka Kamala Harrisová hovorila o tom, že Moskva pácha na Ukrajine zločiny proti ľudskosti. Americký minister zahraničných vecí Blinken zase vyjadril obavy USA, že by Čína mohla poskytnúť Rusku smrtiace zbrane.
Vyzerá to tak, že akciové trhy musia brať do úvahy aj rastúce geopolitické riziká. „Ak sa Čína rozhodne Rusku poskytnúť zbrane, potom sa globalizácia, ako ju poznáme dnes, skončila a dodávateľské reťazce sa opäť ocitnú v chaose,“ hovorí Peter Garnry, akciový stratég Saxo Bank .
Index geopolitických rizík, ktorý zostavujú ekonómovia Fedu ukazuje, ako geopolitické riziko klesalo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, čo zdôvodňuje súčasnú spokojnosť na akciových trhoch. „Ak sa však na geopolitické riziká pozrieme zo širšej perspektívy, uvidíme, že ak by sa vojnová situácia na Ukrajine zhoršila, trhy budú čeliť značným rizikám,“ vysvetľuje Garnry.
Graf: Globálny index geopolitického rizika
Reakcia akciových trhov na zvyšujúce sa geopolitické riziká bola vždy negatívna, ale po počiatočnom šoku ukázali značnú silu a zotavili sa. Bolo to evidentné počas mnohých vojen, vrátane druhej svetovej vojny. Ani kórejskú vojnu v rokoch 1950-1953 nevnímali akcie ako významné riziko. „Môže to znieť upokojujúco, ale mali by sme si uvedomiť, že globálna ekonomika je vďaka 50-ročnej globalizácii oveľa viac poprepájaná ako predtým. Preto sú naše bohatstvo a príjmy citlivejšie na zhoršenie geopolitických rizík,“ dodáva Garnry.