Strašiak menom stagflácia. Čo to je a aký má vplyv na ekonomiku?

Mnohé krajiny sveta dnes naďalej bojujú s infláciou, čiže všeobecným rastom cenovej hladiny tovarov a služieb. V júni sa spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne zvýšili o 5,5 %, pričom cieľom Európskej centrálnej banky je udržať rast cenovej hladiny na úrovni dvoch percent.

Za súčasným rastom cien je viacero faktorov. Nie je to len rast cien energií v dôsledku geopolitických udalostí, ale aj politika centrálnych bánk v uplynulých rokoch. Centrálne banky niekoľko rokov držali úrokové sadzby v blízkosti nuly a prostredníctvom intervencií nalievali do ekonomiky ďalšie peniaze. To znamená, že trh zaplavili „lacné peniaze“, ktoré nafúkli viacero bublín.

Okrem inflácie sa dnes častejšie spomína aj ďalší makroekonomický pojem – stagflácia. Čo to stagflácia je, ako vplýva na ekonomiku a hrozí nám tento jav aj dnes?

Čo je to stagflácia?

Stagflácia opisuje stav ekonomiky, ktorej rast stagnuje a ktorá zároveň čelí vysokej inflácii a nezamestnanosti. Ide o kombináciu ekonomickej stagnácie a inflácie, preto názov stagflácia.

Stagflácia bola dlho považovaná za nemožnú, keďže miera inflácie a nezamestnanosti sa vo všeobecnosti pohybuje opačným smerom. Ako ale ukázali 70. roky minulého storočia, stagflácia je možná a môže mať zničujúci dopad na hospodárstvo.

V 70. rokoch došlo v USA k nezvyčajnej kombinácii nízkeho ekonomického rastu a vysokej inflácie, k čomu v tom čase prispelo viacero faktorov. V dôsledku arabského ropného embarga vyletela cena ropy nahor o 300 % a vzrástli aj ceny iných komodít. Tento šok negatívne ovplyvnil náklady na energie, čo sa prejavilo v poklese výrobnej aktivity, v znižovaní zamestnanosti a spomalení ekonomického rastu.

Vláda USA sa snažila reagovať na ekonomické problémy prostredníctvom zvýšených vládnych výdavkov a uvoľňovania menovej politiky, čo síce malo podporiť rast a zamestnanosť, no ešte viac to rozdúchalo infláciu. Všetky tieto faktory spoločne vytvorili neštandardnú situáciu, v ktorej sa spojila ekonomická stagnácia so zvýšenou infláciou, čiže stagflácia.

Stagflácia a jej negatívny vplyv

Ľudia sú vo všeobecnosti spokojnejší, keď ekonomika prosperuje a ceny sú nízke. Stagflácia je ale presným opakom tohto stavu, keďže nielenže ekonomika stagnuje, ale rastú ceny a nezamestnanosť.

Keď hospodárstvo skĺzne do stagflácie, ľudia zarábajú menej, ale musia platiť viac za veci, ktoré nakupujú. Investori čelia nižším výnosom v dôsledku pomalého rastu a čím dlhšie stagflácia trvá, tým viac to ovplyvňuje budúcu hodnotu ich investícií. Nielen akcie, ale aj dlhopisy dosahujú počas stagflácie nízku výkonnosť, pretože kým slabý rast nepriaznivo ovplyvňuje akcie, vysoká inflácia negatívne vplýva na dlhopisy.

Stagflácia je skutočným strašiakom pre tvorcov menovej politiky, pretože centrálna banka môže zvýšiť úrokové sadzby , aby znížila infláciu, alebo znížiť úrokové sadzby, aby znížila nezamestnanosť. Nemôže však robiť oboje súčasne. Počas stagflácie v 70. rokoch Fed v snahe vytvoriť plnú zamestnanosť zvýšil peňažnú zásobu. To následne ešte viac zvýšilo infláciu bez zníženia nezamestnanosti.

Hrozí nám dnes stagflácia?

Cristian deRitis z Moody’s Analytics hovorí, že dnes existuje nízka pravdepodobnosť, že zažijeme stagfláciu v štýle 70. rokov minulého storočia. A to najmä preto, že ekonómovia a bankári sa poučili z histórie.

Ako ale uvádza CNN,  minulý rok vtedajší prezident Svetovej banky David Malpass varoval, že riziká stagflácie sú vysoké, za čo môže narušenie dodávateľských reťazcov. Aj americká ministerka financií Janet Yellenová v máji 2022 vyhlásila, že vyššie ceny potravín a energií majú stagflačné účinky, konkrétne znižujú produkciu a výdavky a zvyšujú infláciu na celom svete.

Odvtedy sa ale riziko stagflácie zmiernilo. Zima bola relatívne mierna a inflácia poklesla v USA aj v eurozóne. V Číne dokonca došlo k poklesu spotrebiteľských cien, čo znamená, že krajina sklzla do deflácie.

Andrew Kenningham, hlavný európsky ekonóm Capital Economics si myslí, že stagflácia je už v Európe realitou, pričom ako príklad udáva Nemecko a Spojené kráľovstvo. Síce sa v Spojenom kráľovstve rast spotrebiteľských cien ochladzuje, inflácia naďalej zostáva na 7,9 %, čo je takmer štvornásobok inflačného cieľa Bank of England. A pokiaľ ide o ekonomiku, počíta sa so žalostným rastom. Aj keď sa očakáva, že Spojené kráľovstvo sa v roku 2023 vyhne recesii, predpokladá sa, že ekonomika v tomto roku porastie sotva o 0,4 % a v roku 2024 o 0,3 %.

Nemecko sa medzitým práve dostalo z krátkej recesie a čoskoro by mohlo vstúpiť do ďalšej vzhľadom na júnový prudký pokles priemyselnej výroby, ktorá je kľúčovou súčasťou nemeckej ekonomiky.

Zdroje: washingtonpost.com; investopedia.com; cnn.com