Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok zvýšila úrokové sadzby na najvyššiu úroveň od zavedenia eura. Ide už o desiate zvýšenie sadzieb za sebou.
Úrokové sadzby boli navýšené o štvrť percentuálneho bodu – to posunulo depozitnú sadzbu ECB z 3,75 % na 4 % a sadzbu pre hlavné refinančné operácie zo 4,25 % na 4,5 %. Sadzba pre jednodňové refinančné obchody sa posunula zo 4,50 % na 4,75 %.
Je to vrchol?
Prezidentka ECB, Christine Lagardeová, naznačila, že sadzby mohli dosiahnuť svoj vrchol. Šéfka ECB signalizovala, že náklady na pôžičky zostanú vysoké tak dlho, ako to bude potrebné, pokiaľ sa nedosiahne inflačný cieľ centrálnej banky na úrovni dvoch percent.
„Na základe aktuálneho hodnotenia sa Rada guvernérov domnieva, že kľúčové úrokové sadzby ECB dosiahli úrovne, ktoré, ak sa budú udržiavať dostatočne dlho, výrazne prispejú k včasnému návratu inflácie k inflačnému cieľu,“ uvádza sa vo vyhlásení ECB.
V auguste bola inflácia v eurozóne na úrovni 5,3 %, pričom ECB predpovedá, že v roku 2024 klesne na 3,2 %.
Ekonómovia sa zhodujú na tom, že ECB sa aktuálne zrejme zameriava na udržanie vysokých nákladov na pôžičky, nie na ich opätovné zvyšovanie. „Vyzerá to ako vrchol,“ komentovali vyhlásenie ECB analytici banky Morgan Stanley.
Vyslaný signál, že zvyšovanie sadzieb je pravdepodobne na konci, zahýbalo finančnými trhmi – euro ako aj výnosy dlhopisov zaznamenali pokles, naopak, európske akcie rástli.
Lagardeová tiež uviedla, že neexistuje žiadna konkrétna odpoveď na to, či sa zvyšovanie sadzieb skončilo, keďže Rada guvernérov je naďalej závislá od ekonomických údajov. Zdôraznila však, že súčasné uvažovanie ECB odzkadľuje vyhlásenie, že sadzby na súčasnej úrovni predstavujú “významný príspevok” k boju proti inflácii, ak sa udržia dostatočne dlho.
Éra nulových sadzieb
Podobne ako centrálne banky mnohých veľkých ekonomík, aj ECB držala úrokové sadzby dlhý čas na historických minimách v blízkosti nuly. Reagovala tým na finančnú krízu v roku 2008 s cieľom stimulovať hospodársky rast.
Po tom, ako následky pandémie Covid-19 ako aj ruská invázia na Ukrajinu vyvolali tlak na ceny potravín, služieb a pohonných hmôt, začala sa inflácia výrazne vzďaľovať od dvojpercentného cieľa centrálnej banky. V reakcii na to začala ECB v júli minulého roka sprísňovať svoju menovú politiku. Len pre porovnanie, v tom čase bola depozitná sadzby na historickom minime mínus 0,50 %, aktuálne je to 4 %.
Zdroje: reuters.com; cnn; cnbc.com