V celej Európe sú na vzostupe populistické krajne pravicové strany. Ich posilnenie podporila kombinácia ekonomickej úzkosti, kultúrnych obáv a politickej nespokojnosti. Rastú však aj obavy z dôsledkov ich ekonomických politík.
Napriek ich rôznorodému pôvodu vykazujú hospodárske politiky populistických krajne pravicových strán viacero spoločných čŕt. Často obhajujú protekcionistické opatrenia, ako sú clá a kvóty, aby chránili domáci priemysel pred zahraničnou konkurenciou. Veria, že ochrana domácich pracovných miest a podnikov je nevyhnutná pre ekonomickú bezpečnosť. Zdôrazňujú záujmy domácich občanov pred záujmami prisťahovalcov, čo môže viesť k politikám, ktoré obmedzujú migráciu, sociálne dávky pre ľudí bez občianstva a uprednostňujú domácich pracovníkov pri získavaní pracovných príležitostí.
Krajne ľavicové aj krajne pravicové populistické strany často vnímajú EÚ ako nedemokratickú silu, ktorá podkopáva národnú suverenitu a zavádza nežiaducu hospodársku politiku. Niektorí dokonca obhajujú odchod z EÚ, pretože veria, že znovunadobudnutie kontroly nad ekonomickými záležitosťami je nevyhnutné pre národnú prosperitu. Zastávajú skeptický postoj ku klimatickým zmenám a bojujú proti ambicióznym klimatickým politikám. Rámcujú to ako hrozbu pre národnú suverenitu a hospodársku konkurencieschopnosť a tvrdia, že opatrenia v oblasti klímy neúmerne zaťažia bežných občanov.
„Zatiaľ čo niektoré politiky týchto populistických strán môžu poskytnúť krátkodobé výhody pre konkrétne sektory alebo skupiny ľudí, z dlhodobej perspektívy prinášajú so sebou dlhodobé náklady a negatívne dôsledky. „Protekcionistické opatrenia bránia medzinárodnému obchodu a odrádzajú zahraničné investície s neblahým dopadom na hospodársky rast a zníženie ponuky pre spotrebiteľov. Rovnako môžu viesť k vyšším spotrebiteľským cenám a celkovému zníženiu produktivity,“ hovorí Peter Siks zo Saxo Bank.
Populistické strany sľubujúce zvýšenie výdavkov na sociálne zabezpečenie a zníženie daní prehlbujú fiškálny deficit, ktorý zvyšuje náklady na obsluhu štátneho dlhu, znižuje súkromné investície a zvyšuje riziko ekonomickej nestability. Odborník Saxo Bank dodáva, že medzi odvetvia najviac ohrozené populistickými krokmi patria často zdravotníctvo a energetika. „Obhajujú zvýšenú vládnu intervenciu v sektore zdravotníctva, napríklad v podobe kontroly cien. Hoci cieľom týchto politík je urobiť zdravotnú starostlivosť dostupnejšou, hrozí potlačenie inovácií a obmedzenie prístupu k novým liečebným postupom,“ dodáva odborník Saxo Bank.
Autor: Peter Siks, analytik Saxo Bank
