Čína v súčasnosti prežíva turbulentné obdobie. Tamojší akciový trh klesol na niekoľko ročné minimá, nezamestnanosť mladých je taká vysoká, že ju už prestali zverejňovať, ekonomický rast sa spomaľuje a spotrebiteľské ceny klesajú.
Od roku 1978, kedy sa Čína znovu otvorila svetu, bola jednou z najrýchlejšie rastúcich veľkých ekonomík na svete. Dnes je to už minulosť. Po nástupe Si Ťin-pchinga sa expanzia spomalila a v súčasnosti je rast čínskej ekonomiky najpomalší za posledné dekády. Najnovšia prognóza MMF ukazuje, že rast by mal v tomto roku spomaliť z minuloročných 5,2 % na 4,6 % a do roku 2028 sa spomalí na 3,4 %. V tomto článku som sa pozrel na to, prečo sa začal čínsky ekonomický motor zadrhávať. Čo je príčinou toho, že ekonomika Číny začala strácať dych? Tu je niekoľko hlavných dôvodov.
Kríza v realitnom sektore
Je známe, že Čína sa pri svojej expanzii až príliš spoliehala na investície v sektore nehnuteľností. Správa Brookings Institution odhaduje, že čínska ekonomika je natoľko závislá od nehnuteľností, že ak by sektor klesol o jednu tretinu, 10 percent čínskej produkcie by museli nahradiť nové aktivity.
V dôsledku množstva špekulácii sa realitnému sektoru začínajú podlamovať kolená, čo negatívne vplýva na celú ekonomiku. Podľa agentúry Bloomberg Economics sa hodnota realitného sektora môže do roku 2026 znížiť na približne 16 % hrubého domáceho produktu Číny zo súčasných približne 20 % HDP. Tým by približne 5 miliónov ľudí (asi 1 % mestskej pracovnej sily) čelilo riziku nezamestnanosti alebo zníženia príjmov.
Viac o čínskej realitnej kríze som písal v článku: Čínska realitná kríza: Čo ju spôsobilo a ako môže ovplyvniť svet?
Stratégia nulovej tolerancie covidu
Od začiatku covidovej pandémie uplatňoval Peking politiku nulovej tolerancie covidu. Počas prvej fázy pandémie sa prísne regionálne blokády považovali za vysoko efektívne, no po tom, ako prišli vakcíny a západné krajiny sa vrátili k normálnemu fungovaniu, sa pokračujúce čínske obmedzenia stali zdrojom obáv a kritiky.
Aj keď experti uvádzajú, že táto drastická politika mala na ekonomiku skôr krátkodobý vplyv, objavujú sa argumenty, že prísna blokáda regiónov môže mať ešte dlhodobé ekonomické dôsledky. Dôvodom je, že v dôsledku prísnych opatrení došlo k výraznému poklesu dôvery investorov, súkromných firiem a spotrebiteľov. To sa odráža na nižších investíciách a výdavkoch. Inak povedané, firmy toľko neinvestujú a spotrebitelia toľko nemíňajú, čo sa negatívne podpisuje pod ekonomický rast.
Zásah do technologického sektora
Hoci je čínska vláda ochotná tolerovať súkromné podnikanie, nechce, aby sa súkromné firmy stali natoľko veľkými, že by to vláde sťažilo ich kontrolu. V dôsledku toho spustili čínske úrady regulačnú búrku proti veľkým technologickým firmám v krajine koncom roka 2020. Dôvodom boli obavy, že sa tieto platformy stávajú príliš mocnými.
Zásahy Pekingu podkopali jeden z najdynamickejších sektorov v druhej najväčšej svetovej ekonomike a zväčšili v tomto smere priepasť medzi USA a Čínou. Výsledkom je, že veľké čínske technologické spoločnosti, ktoré kedysi svojou veľkosťou konkurovali svojim americkým náprotivkom, sú teraz oveľa menšie.
Z údajov spoločnosti Refinitiv vyplýva, že od doby, kedy Peking začal tento sektor regulovať, čínske technologické spoločnosti stratili hodnotu viac ako 1 bilión dolárov (čo zodpovedá celej holandskej ekonomike).
Zadlženosť samospráv
Ďalším veľkým problémom je rastúci dlh miestnych samospráv, ktorý dosiahol 9,5 biliónov USD a naďalej sa zvyšuje. Práve regionálne vlády slúžili ako kanál pre stimulačné balíčky prijaté Pekingom. Vysoká úroveň miestneho dlhu nielenže predstavuje veľké riziko pre čínske banky, ale obmedzuje aj schopnosť vlády stimulovať ekonomický rast.
Medzi rokmi 2019 a 2022 sa neúčtovaný dlh čínskych miestnych vlád zväčšil o polovicu. Prudký pokles príjmov z predaja pozemkov a menej možností na získanie nových finančných prostriedkov zvýšili obavy o to, či budú miestne vládne finančné inštitúcie LGFV (Local Government Financing Vehicles – LGFV) schopné plniť si svoje záväzky. Experti varujú, že LGFV sa stali čiernou dierou čínskeho finančného systému. Boli použité na vyplnenie medzery medzi príjmami a výdavkami miestnych samospráv a majú malý alebo žiadny zisk a nemôžu splácať svoje dlhy.
Regionálne vlády, ktoré sú zaťažené rekordným dlhom, tak predstavujú výzvu nielen pre hospodársky rast, ale aj pre stabilitu čínskeho finančného systému.
Vysoká miera úspor
Jednou z charakteristických čŕt čínskej ekonomiky je jej mimoriadne vysoká miera investícií a úspor , ktorá presahuje 40 % HDP. To je dvojnásobná úroveň v Európskej únii a USA a dokonca vyššia ako v iných ázijských krajinách s vysokými úsporami, ako je Japonsko a Južná Kórea.
Miera úspor sa navyše zvyšuje, čo je spojené s rastúcou neistotou. Okrem pandémie Covid k tomuto zvýšenému pocitu averzie voči riziku medzi čínskymi domácnosťami prispelo množstvo ďalších ekonomických faktorov vrátane poklesu nehnuteľností a geopolitického napätia.
Väčšina bohatstva domácností sa nachádza v problematickom sektore nehnuteľností a vyhliadky Číny na dlhodobejší rast sú čoraz pochybnejšie, keďže jej zdroje rastu miznú a krajina je vystavená rozširujúcim sa ekonomickým obmedzeniam zo strany Spojených štátov.
Pokles produktivity
Ako vo svojej správe uvádza MMF, čínska produktivita práce sa za posledné dve dekády priblížila z 15 % na 30 %. Dôvodom je, že veľa ľudí prešlo z poľnohospodárskeho sektora s nízkou produktivitou do priemyslu a služieb s vyššou produktivitou. K vyššej produktivite prispela aj modernizácia v každom sektore. Avšak od vypuknutia globálnej finančnej krízy v roku 2008 sa rast produktivity v Číne zastavil. Čínska vláda držala ekonomiku nad vodou masívnymi výdavkami na infraštruktúru, z ktorých niektoré mali pochybnú produktívnu hodnotu. Čínske štátne podniky sú tiež brzdou produktivity. Ich ziskovosť zostáva slabá a približne tretina štátnych podnikov je stratová.
Bude to ešte horšie?
Vyhliadky budúceho rastu čínskej ekonomiky ohrozuje starnúca populácia a spomalenie rastu produktivity. Ako vyplýva z nedávnej správy portálu Jiemian s odvolaním sa na štúdiu útvaru Národnej zdravotníckej komisie, celková miera pôrodnosti v krajine, teda priemerný počet detí, ktoré žena počas svojho života porodí, klesla minulý rok na rekordné minimum 1,09 z 1,30 len pred dvoma rokmi.
Analytici z agentúry Moody’s Investors Service vo svojej nedávnej správe uviedli, že starnúca demografia Číny predstavuje veľké výzvy pre jej potenciál ekonomického rastu. Pokles ponuky pracovnej sily a vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálne veci by mohli viesť k širšiemu fiškálnemu deficitu a vyššiemu dlhovému zaťaženiu. Menšia pracovná sila by tiež mohla narušiť domáce úspory, čo by malo za následok vyššie úrokové sadzby a pokles investícií.
