S blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami sa čoraz viac ukazuje, aké dôležité je venovať pozornosť tomu, aký vplyv môžu mať na ekonomiku Spojených štátov. Výsledky volieb neovplyvnia len domácu politickú scénu, ale aj svetovú ekonomiku. Zásadnou otázkou je, kto z dvoch hlavných kandidátov prinesie väčšiu záťaž pre americké verejné financie.
Politika oboch hlavných strán – Demokratov a Republikánov – sa dlhodobo výrazne líši v prístupe k verejným financiám a štátnemu rozpočtu. Demokrati kladú dôraz na väčšie zásahy štátu do ekonomiky a podporu sociálnych programov, čo sa prejavuje vyššími vládnymi výdavkami. Republikáni naopak tradične presadzujú menšiu úlohu štátu, zníženie daní a obmedzenie verejných výdavkov, najmä v sociálnej oblasti. Rozdiely medzi týmito dvoma ideológiami však nie sú vždy také priamočiare, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V kontexte nadchádzajúcich volieb je preto zásadné analyzovať, akým spôsobom by Trump alebo Harris pristúpili k otázke rozpočtu. Pre detailnejšiu analýzu si môžete prečítať nový analytický report XTB nazvaný Americké voľby očami investora.
Demokrati vs. Republikáni: Kto viac míňa?
História ukazuje, že demokratické administratívy boli často spájané s veľkými výdavkami na sociálne programy a podporu obyvateľov. Franklin D. Roosevelt napríklad zaviedol New Deal, čo boli rozsiahle programy zamerané na zmiernenie dopadov Veľkej hospodárskej krízy. Tiež Lyndon B. Johnson počas svojho prezidentstva presadzoval Great Society, iniciatívy zamerané na boj s chudobou a rasovou nespravodlivosťou. Barack Obama zase presadil zásadnú reformu amerického zdravotníctva známu ako Obamacare, ktorá tiež zvýšila vládne výdavky.
Na druhej strane republikánske administratívy často znižovali dane a obmedzovali štátne zásahy do ekonomiky. Ronald Reagan v 80. rokoch presadzoval tzv. supply-side economics, teda ekonomiku založenú na znížení daní a deregulácii. Aj napriek jeho sľubu obmedziť deficit jeho vláda v skutočnosti zvýšila dlh, najmä kvôli vyšším výdavkom na obranu.
Čo sľubujú Donald Trump a Kamala Harris?
Donald Trump počas svojho prezidentstva neustále presadzoval znižovanie daní pre firmy aj jednotlivcov, čo viedlo k zvýšeniu rozpočtového deficitu. Trump sa riadi predstavou, že nižšie dane povzbudia rast ekonomiky a investície. Jeho plány na ďalšie funkčné obdobie by pravdepodobne zahŕňali ďalšie znižovanie daní, najmä pre korporácie, dereguláciu v kľúčových odvetviach, ako je energetika a financie, a zvýšenie vojenských výdavkov.
Kamala Harris naopak plánuje výrazné zmeny. Podporuje rozšírenie zdravotnej starostlivosti, vrátane možnosti verejného zdravotného poistenia, známeho ako Medicare for All. Harris tiež plánuje investovať značné prostriedky do boja proti klimatickej zmene, čo by zahŕňalo vysoké investície do obnoviteľnej energie a modernizáciu infraštruktúry. Tieto nákladné programy plánuje financovať predovšetkým zvýšením daní pre bohatých Američanov a veľké korporácie.
Kto by viac zaťažil rozpočet?
Keď sa pozrieme na plány oboch kandidátov, je zrejmé, že Kamala Harris má ambicióznejší program, ktorý by znamenal výrazne vyššie výdavky. Jej návrhy na expanziu zdravotnej starostlivosti a boj proti klimatickej zmene sú však čiastočne kompenzované plánom na zvýšenie daní pre najbohatších Američanov.
Donald Trump na druhej strane stavia na ďalšie daňové úľavy, čo by bez jasného plánu na obmedzenie vládnych výdavkov mohlo viesť k ďalšiemu rastu deficitu. Navyše Trump navrhuje zníženie daní z príjmu fyzických a právnických osôb, čo by pravdepodobne viedlo k ešte väčšiemu dlhu.
Či už bude prezidentom Donald Trump alebo Kamala Harris, zdá sa, že americký rozpočet čakajú ďalšie výzvy a nárast deficitu. Ani jeden z kandidátov zatiaľ nepredložil konkrétny plán na znižovanie tohto deficitu.
Viac informácií a analytický report XTB na stiahnutie nájdete tu: Americké voľby očami investora.