Hrubý domáci produkt (HDP) pätnástich krajín Európskej únie (EÚ) vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom už len o dve desatiny percenta. Medziročne to znamená nárast o 1,6 %.
Dynamika rastu ekonomiky eurozóny citeľne oslabila a mnohí pozorovatelia sa obávajú, aby eurozóna v budúcom roku neskĺzla do recesie. To platí aj pre doterajšiu lokomotívu hospodárskeho rastu – Nemecko. Vo väčšine tzv. periférnych krajín eurozóny (Grécko, Portugalsko, Írsko, Španielsko a Taliansko) je tento scenár aj tak už niekoľko mesiacov realitou.
Ako už asi každý vie, ekonomiku eurozóny čím ďalej tým viac ťaží tlejúca dlhová kríza. Na rozdiel od jesene roku 2008, dnes kríze chýba väčšia podpora zo strany štátu. Avšak práve tá je často sama súčasťou problému. Zatiaľ čo sa v rokoch 2008 a 2009 darilo čeliť kríze rozsiahlymi štátnymi injekciami a opatreniami na podporu ekonomiky, hrozí z fiškálnej strany momentálne presne opačný efekt.
Ťažko zasiahnutý európsky bankový systém by navyše mohol byť vzhľadom k hroziacim odpisom portfólií štátnych dlhopisov a súčasnej požiadavke regulačných úradov na vyšší podiel vlastného kapitálu donútený výrazne obmedziť poskytovanie úverov. V takom prípade by sa potom prepadu eurozóny do recesie už fakticky nedalo zabrániť.
A čo inflácia?
Zo strany inflácie by eurozóne ako celku nemalo ani napriek momentálne veľmi rozšírenej obave v najbližších štvrťrokoch hroziť žiadne väčšie riziko. Dokonca ani v krajinách, ktorých ekonomika ešte stále rastie solídnym tempom, nič nenasvedčuje tomu, že by hrozila inflačná špirála ceny – mzdy, a v periférnych krajinách eurozóny má dlhová kríza v kombinácii s obmedzovaním štátnych výdavkov dokonca deflačné účinky. Priestor pre firmy na prenášanie rastu cien na zákazníkov sa bude tiež zrejme zužovať. Infláciu by ale mohlo tlačiť hore zvýšenie daní, poplatkov a odvodov. Výnosy nemeckých štátnych dlhopisov s dlhou dobou splatnosti sa vďaka o niečo priaznivejšiemu postoju investorov voči rizikám a dohode na rozšírenie EFSF opäť posunuli o niečo hore. Desaťročné nemecké spolkové dlhopisy tak dosahujú výnosy okolo 2 %, tridsaťročné sa pohybujú tesne nad 3%. V najbližšej dobe nás tak zrejme čaká zníženie úrokových sadzieb ECB.
Po náročnom vyjednávaní sa predsedom vlád krajín EÚ podarilo dospieť k dohode, ako rozšíriť pôsobnosť stabilizačného fondu EFSF, a to bez toho, aby bola neúmerne ohrozená stabilita hodnoty eura. Nemecku sa najprv podarilo presadiť cestu, že euroval nezíska bankovú licenciu a nebude refinancovaný prostredníctvom ECB. V prípade Grécka sa rysuje čiastočný “zostrih” dlhov a to vo výške 50 %. Čiastočný preto, že by k nemu malo dôjsť “dobrovoľne” a nevzťahuje sa na grécke dlhopisy v portfóliách ECB a MMF, ako ani na podporné úvery, ktoré krajina čerpala v posledných 18 mesiacoch. Efektívne by tak bolo Grékom odpustených približne 28% dlhov. Grécku by sa tak mohlo podariť znížiť štátny dlh v najlepšom prípade na 120 % HDP, čo je ešte stále dvojnásobok maximálnej hranice štátnych dlhov stanovených v maastrichtskej zmluve! Nie je preto divu, že finančné trhy premietajú do gréckych štátnych dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti odpustenie ďalších dlhov.
Zdroj: rcm-international.com
