Bremeno vládneho dlhu ležiace na pleciach zamestnancov v bohatých krajinách sa zdvojnásobí. Podľa najnovších výpočtov pre Finacial Times, Eswar Prasad, bývalý pracovník Medzinárodného menového fondu sa domnieva, že bohaté ekonomiky v celosvetovom meradle budú dlhovať stále viac na verejnom dlhu a zároveň relatívne prispievať nižším podielom na ekonomickom raste.
Bohaté krajiny sa už stretávajú so silným demografickým tlakom na verejné financie, patrí medzi ne Japonsko. Postupne sa k nim budú pridávať aj ďalšie krajiny, ako USA. Podľa štúdie profesora Prasada v bohatých krajinách priemerný vládny dlh na osobu v produktívnom veku vzrastie z 31 700 amerických dolárov v roku 2007 na 68 500 amerických dolárov v roku 2015. „Zvyšujúca sa záťaž na krytie verejného dlhu pripadajúca na relatívne menšiu pracovnú silu môže ohroziť rast a stabilitu,“ povedal Prasad.
„Bude potrebná silná politická vôľa na riešenie deficitov a nárok na kontrolu výdavkov, napriek tomu verejný dlh by sa mohol stať hrozbou pre domácu a globálnu finančnú stabilitu,“ tvrdí Prasad.
Pomer vládneho dlhu k hrubému domácemu produktu vzrástol na celom svete dôsledkom globálnej finančnej krízy, pretože vlády na podporu svojej ekonomiky a finančných systémov použili verejné výdavky. Celkovo teda bohaté krajiny prispievajú k celkovému zadlženiu a nie k ekonomického rastu.
Krajiny so strednými príjmami prispeli 10 % k celosvetovému dlhu v rokoch 2007 – 2010 a predpokladá sa, že do roku 2015 ich podiel bude 13 %. Ale napriek tomu, tieto krajiny prispeli na celkovom ekonomickom raste 70 % v rokoch 2007 – 2010 a budú prispievať 54 % do roku 2015.
Zdroj: www.cnn.com
