Voliči vo Francúzsku sa dnes zúčastňujú na druhom kole parlamentných volieb, ktoré sú vnímané ako zásadné pre presadenie reforiem prezidenta Françoisa Hollandea. Vodca socialistov, ktorý bol zvolený v prezidentských voľbách minulý mesiac, dúfa v solídnu ľavicovú väčšinu v dolnej komore. Sľúbil, že dôjde k prijímaniu väčšieho počtu verejných zamestnancov a zameria svoje úsilie na opatrenia podporujúce rast, namiesto tvrdých škrtov.
Minulú nedeľu v prvom kole volieb získali socialisti a ich ľavicový spojenci v dolnej komore parlamentu 46 percent hlasov, oproti tomu stredo-pravá UMP len 34 %.
Celoštátna účasť bola skromných 57 %. Francúzsko má 46 miliónov oprávnených voličov a v parlamente ich zastupuje 577 poslancov. V prvom kole bolo obsadených z celkového počtu 577 obsadených 36 miest. Ide o poslancov z obvodov, kde víťaz dostal viac ako 50 % hlasov. Z tohto počtu socialisti a ich spojenci získali 25 miest.
Ešte počas roka 2011 získala ľavica väčšinu aj v hornej komore parlamentu. Stalo sa to prvýkrát od roku 1958.
Hlasovanie do hornej komory je vo Francúzsku nepriame. V praxi to znamená, že 95 percent voliteľov tvoria poslanci miestnych zastupiteľstiev, zostávajúcich 5 percent, poslanci regionálnych rád.
Grécko čaká nová éra
Dôležitejšie pre eurozónu sú však dnešné voľby v Grécku. Aj tu občania rozhodujú o obsadení parlamentu. Tieto voľby sú rozhodujúce nielen pre samotné Grécko, ale aj eurozónu a euro ako menu. Nerozhoduje sa len o tom, kto bude najbližšie volebné obdobie riadiť krajinu, ale aj o budúcnosti Grécka v eurozóne. Tie najradikálnejšie názory dokonca hovoria, že ide o rozhodnutie o fungovaní eurozóny ako takej.
Hlavný ašpiranti na víťazstvo pravicová Nová demokracia a ľavicová SYRIZA, sú v ostrom rozpore v tom, či aj naďalej dodržiavať prísne podmienky európskej únie, alebo ich odmietnuť a zvýšiť sociálne výdavky.
Od toho však závisí aj poskytnutie ďalšej medzinárodnej pomoci, na ktorej je Grécko závislé. Sú to už druhé voľby v priebehu šiestich týždňov, po tom ako sa po tých prvých strany nedokázali dohodnúť na spolupráci a žiadnej strane sa nepodarilo poskladať väčšinu v parlamente.
Voľby znamenajú začiatok novej éry pre Grécko. Uvidíme či to bude éra Grécka v eurozóne, alebo mimo nej.
Egypt bude mať nového prezidenta
A do tretice voľby. Tento krát však nie parlamentné, ale prezidentské. V Egypte dnes prebieha druhý a zároveň posledný deň volieb. Krajina si volí prvého prezidenta po zvrhnutí Husního Mubaraka.
Z prvého kola volieb postúpili dvaja kandidáti. Kandidát moslimského bratstva Muhammad Mursí so ziskom 24,8 % hlasov a bývalý premiér zvrhnutého prezidenta Mubaraka Ahmad Šafík so ziskom 23,7 % hlasov.
Konečné výsledky prezidentských volieb majú byť zverejnené do 21. júna.