Vidíme jasné signály toho, že sme na konci jedného ekonomického cyklu. Tieto znaky sú jasne zreteľné pre každého. Zažívame recesiu v ziskoch, úpadok v raste cien ako i v schopnosti spoločnosti zmeniť a prispôsobovať sa. Okrem toho vidíme vzostup populistickej politiky, či už ide o Donalda Trumpa v USA alebo Francúzsky národný front vo Francúzsku.
Dôvodom pre ktorý politika centrálnych bánk už nefunguje je to, že lieky, ktoré doteraz predpisovali boli zamerané len na kupovanie si času. Bola to politika predlžovanie a predstierania, a dôsledkom je to, že tak ako ECB, ako aj BoJ (Bank of Japan), a určite aj Fed, sa teraz ocitli v kúte, kde nemajú žiadne ďalšie možnosti zasahovať do priebehu ekonomických vecí.
Mali by sme teraz pozorne sledovať, čo sa po mítingu krajín G7 zmení v politike Bank of Japan. Japonská centrálna banka totiž už nemá priestor v oblasti menovej politiky a ako sa zdá ani v oblasti kvantitatívneho uvoľňovania. Priestor teda zostáva už len v oblasti zosúladenia sa s vládou v oblasti fiškálnych stimulov.
Žijeme vo svete s príliš veľkým dlhom, kde je vytváranie ďalších dlhov už neúčinné. Schopnosť centrálnych bánk ovplyvňovať finančné trhy sa tým scvrkla len na krátkodobé impulzy s efektom na 48 až 72 hodín.
Pre nájdenie novej rovnováhy potrebujeme poskytovať lepšie vzdelanie, viac investovať do infraštruktúry a sústrediť sa na opätovný nárast produktivity práce.
