Kým globálna ekonomika smeruje k ďalšiemu spomaleniu, eurozóna čelí radu výziev, ktoré si vyžadujú rázne riešenia. To, ako veľmi závažný dopad to na Európu môže mať, závisí od odhodlania lídrov eurozóny.
Vo svete, v ktorom čoraz viac prekvitá nacionalizmus a anti-globalizácia, stratí najmä región, ktorý v minulosti najviac profitoval z pádu železnej opony – Európa a v nej najmä Nemecko.
Prebytok bežného účtu platobnej bilancie Nemecka predstavuje 8,2 percenta HDP. Pri Európe ako celku je to 2,6 percenta. No ide o oslnivý výsledok? Pre investorov nie. Väčšina nemeckých firiem sa obchoduje na krízových úrovniach štvor- až päť násobku P/E. Banky sa obchodujú na hodnote 0,2 P/B. Toto sa dá len ťažko interpretovať ako úspech.
Rozdiel medzi valuáciami v Európe a USA zostáva naďalej veľký. Tie európske sa obchodujú s veľkým diskontom. Sčasti je dôvodom štruktúra biznisu. Európa má menej technologických firiem a viac spoločností, ktorých akcie nie sú verejne obchodované. V skutočnosti sa väčšina skutočne úspešných európskych spoločností neobchoduje na burze. Dôsledkom je to, že nemusia sledovať krátkodobé ciele a tak uplatňovať stratégie zamerané len na dosahovanie kvartálnych ziskov.
Pohľad zvonku hovorí, že Európa je večný problém. Ide však len zjednodušený záver pozorovateľa, ktorý dostatočne nerozumie histórii Európy, jej záujmom, potrebe zachovať mier a snahe vlád vytvárať naivnú ilúziu rozpočtovej zodpovednosti. Realita je však odlišná. Kde bola zodpovednosť Grécka, Cypru, Portugalska a Španielska počas obdobia euro krízy?
My v Saxo bank sme presvedčení, že prielom v tomto vývoji a nová kríza sú na ceste. Tento a budúci rok by mohli byť pre ďalšiu evolúciu Európy kľúčové. Predpokladáme, že populistické strany získajú vo májových voľbách do Európskeho parlamentu 20, či až 25 percent hlasov… a to je dobrá správa.
Prečo? Európa sa príliš zamerala na cieľ vytvorenia ”viac Európy” na úkor ”lepšej Európy”. Nová Európska komisia, ktorá vznikne po májových voľbách, bude viac zohľadňovať záujmy radu populistických platforiem a snáh minimalizovať spoločnú Európu. Prejaví sa to aj na politike Európskej centrálnej banky, ktorá po desaťročí nulových úrokových sadzieb nedosahuje žiadne výsledky.
Prítomnosť protichodného trendu dáva nádej. Najdôležitejším faktorom je kolaps nemeckého ekonomického rastu. Riziko recesie v Nemecku sa objaví koncom roka a to bez ohľadu na možné obchodné spory s USA.
Nemecko so svojim úspešným modelom ”priemyslu 3.0” teraz zaostáva. Nedostatok investícií do technologického sektora necháva krajinu slabo pripravenú na príchod trendu ”priemysel 4.0”. Rýchlosť internet v Nemecku je napríklad na 29. mieste spomedzi 32 krajín, ktoré porovnáva OECD. Je to len jeden z problémov. Nemecko potrebuje dobehnúť trend digitalizácie, implementovať programy pre pracujúce ženy a zvýšiť investície do nových letísk a celkovej infraštruktúry.
Problémy Nemecka znovuotvoria potrebu jeho partnerstva s Francúzskom, ako aj tému paneurópskych dlhopisov. Bude to teda znamenať ústup od postoja Nemecko verzus krajiny skupiny PIIGS, a šetrenie verzus voľné výdavky.
Nemecko vyrástlo do samoľúbosti, no rovnako aj celá Európa. Nová realita bude znamenať nárast rozpočtových výdavkov Berlína, z ktorého bude profitovať aj zvyšok Európy. Z viac fragmentovanej Európy vzniknú nové spoločné základy.
Investori, ktorí doteraz Európu prehliadali, by boli nerozumní, keby tak robili aj naďalej. Európa má perfektné dispozície profitovať z automatizácie, umelej inteligencie, digitalizácie a lacných kapitálových trhov.
V druhom kvartáli však budú nateraz len narastať obavy o budúcnosť Európy a kurz eura. Ten bude pravdepodobne testovať úroveň 1,05, či dokonca 1,03 k doláru. V nasledujúcich 12 mesiacoch sa dostaneme na úroveň z roku 2000. Začiatkom milénia som si sám napísal malú poznámku, ”keď sa bude kurz eura k doláru pod 0,9, kupuj, kupuj, kupuj”.
Teraz som ten zažltnutý papierik vytiahol znova. Hovorím si: ”keď sa bude euro obchodovať za menej ako 1,03, kupuj tak euro, ako aj index Stoxx 600”. Hoci má Európa rad problémov, je stále silná v najdôležitejšej zložke rastu produktivity. Má najlepší verejný vzdelávací systém na svete.