Predstavte si, že počas toho, ako by ste pili šálku kávy, by sa jej cena zdvojnásobila. Aj keď je to extrém, stáva sa to realitou tzv. hyperinflácie. Je to stav, kedy sa ceny menia tak rýchlo, že predmety každodennej spotreby rastú exponenciálne a peniaze sa stávajú bezcennými prakticky zo dňa na deň alebo dokonca v priebehu jedného dňa.
V súčasnosti je téma vysokej inflácie a zdražovania jednou z hlavných tém diskusií nielen na Slovensku, ale v celom svete. K rastu inflácie prispelo viacero faktorov, no tým najväčším vinníkom sú vysoké ceny energií, čiastočne spôsobené vojenským konfliktom na Ukrajine. Medzi ďalšie faktory patrí rast svetových cien potravín, výpadky v dodávateľských reťazcoch a zvýšené náklady na suroviny. Ak k tomu pripočítame vplyv rastúcich úrokových sadzieb na splátky hypoték, zmrazené platy a celosvetové hospodárstvo, ktoré sa spamätáva z pandémie, dostávame dokonalý recept na infláciu.
Čo je hyperinflácia?
Hyperinflácia je rýchly nárast extrémnej inflácie, zvyčajne o minimálne 50 % mesačne. To by sa rovnalo ročnej miere inflácie približne 14 000 %. Hyperinfláciu možno vnímať ako „nekontrolovateľný“ rast cien. V takomto prostredí môžeme za rannú kávu zaplatiť 5 eur a popoludní za tú istú šálku kávy 6 eur.
Hyperinflácia je zriedkavý jav a v minulosti k nej dochádzalo len pri súhre viacerých faktorov, ako je zlá menová politika, skorumpované vlády a nestabilné ekonomiky. Zvyčajne ju vyvoláva veľmi rýchly rast peňažnej zásoby. Môže to byť spôsobené tým, že vláda tlačí peniaze na úhradu svojich výdavkov, alebo tzv. dopytovou infláciou. Tá nastáva vtedy, keď prudký nárast dopytu prevyšuje ponuku, čo vyvoláva rast cien bežných a základných tovarov, ako sú chlieb, káva a čaj.
Hyperinflačné obdobia z minulosti
Prvá zaznamenaná hyperinflácia na svete nastala počas Francúzskej revolúcie koncom 18. storočia, keď mesačná inflácia dosiahla 143 %.V priebehu 20. storočia sa vo východnej Európe a strednej Ázii vyskytlo sedemnásť období hyperinflácie. Spojené štáty sa nikdy nestali obeťou hyperinflácie, ale dvakrát sa k nej priblížili. Bolo to počas revolučnej a občianskej vojny, avšak ani vtedy neprekročili 50 %-nú mesačnú mieru inflácie.
Najznámejší príklad hyperinflácie sa vyskytol v 20. rokoch 20. storočia vo Weimarskom Nemecku. Po prvej svetovej vojne bolo Weimarské Nemecko oslabené reparačným dlhom a mesačná miera inflácie tu v roku 1923 dosahovala ohromujúcich 29 500 %.
Po páde Sovietskeho zväzu sa hyperinflančná špirála roztočila aj v Juhoslávii. V januári 1994 tu inflácia dosahovala 313 miliónov percent a ceny sa zdvojnásobili každých 34 hodín. Hyperinflačným prostredím sa neslávne preslávilo aj Zimbabwe. Odhadovaná miera inflácie v tejto africkej krajine v novembri 2008 dosiahla závratných 79 600 000 000 %.
V časoch vysokej inflácie sa do pozornosti dostáva aj zlato, ktoré je považované za uchovávateľa hodnoty. Kedže hyperinflácia ničí dôveru v národnú menu a z peňazí sa stávajú iba bezcenné papieriky, investori uprednostňujú skutočné aktíva a bezpečné prístavy, ako je napr. zlato. Experti však uvádzajú, že zlato nie je vždy tým najlepším spôsobom, ako sa zaistiť proti nižšej a stabilnej inflácii. Zlato však nemusí byť iba investíciou, keďže využitie zlata je široké a používa sa aj v medicíne, elektronike či dokonca v automobilovom priemysle.
Čo spôsobuje hyperinfláciu?
Hyperinfláciu spôsobuje rýchly nárast peňažnej zásoby v krajine, zvyčajne keď vláda vytvára stále viac peňazí. Keďže je k dispozícii viac peňazí, hodnota každej jednotlivej menovej jednotky klesá a ceny rastú.
S hyperinfláciou sa najčastejšie stretávame v čase vojny, ktorá vedie k hospodárskym otrasom, v kombinácii s nadmerným tlačením peňazí centrálnou bankou krajiny. To vedie k rozporu v ekonomike ponuky a dopytu. K hyperinflácii môže dôjsť aj vtedy, keď náhle zvýšenie dopytu prevýši ponuku. Vtedy ide o tzv. infláciu ťahanú dopytom, alebo keď ľudia stratia dôveru v menový systém krajiny. Vo všetkých prípadoch sa tovar stáva nedostatkovým, čo spôsobuje prudký nárast jeho ceny.
Aké sú dôsledky hyperinflácie?
Ceny spotrebného tovaru rastú príliš rýchlo na to, aby s nimi mzdy dokázali držať krok, v dôsledku čoho spotrebitelia nie sú schopní platiť za základné potreby. Hyperinflácia ochromuje ekonomiku a spôsobuje úplný kolaps hospodárskeho a menového systému. Ľudia hromadia výrobky zo strachu pred budúcim rastom cien alebo zníženej ponuky, čo hyperinfláciu ešte zhoršuje tým, že spôsobuje ešte väčší nedostatok.
Úspory ľudí v hotovosti strácajú akúkoľvek hodnotu. To môže spôsobiť destabilizáciu celého bankového systému, pretože úvery bánk strácajú hodnotu a vkladatelia vyberajú finančné prostriedky alebo prestávajú vkladať budúce vklady. Hodnota národnej meny sa môže dokonca zrútiť. Hospodárstvo, ktoré čelí hyperinflácii, často upadá do hlbokej recesie alebo dokonca depresie.
Smeruje Slovensko k hyperinflácii?
Pri pohľade na rok 2022 nie je dôvod na paniku. Áno, rastúca inflácia môže viesť k rôznym menovým opatreniam, ale hyperinflácia je v podstate situácia, keď už samotná mena stráca zmysel. Za súčasného stavu sa hyperinflácia, čiže nekontrolovateľný rast cien, zdá byť nepravdepodobná.
Keď sa pozrieme do histórie, zistíme, že väčšinou hyperinfláciu spôsobili nestabilné a nekompetentné menové orgány a vlády v rozvojových krajinách. Je preto nepravdepodobné, že by v dôsledku súčasnej menovej politiky eurozóny došlo k strate dôvery v spoločnú európsku menu a náhlemu roztočeniu hyperinflačnej špirály.
Zdroje: weforum.org; nomadcapitalist.com; forbes.com