Ako tento týždeň informoval argentínsky minister hospodárstva Sergio Massa, Argentína začala oficiálne platiť za čínsky dovoz v jüanoch a nie v dolároch. Krajina dúfa, že táto menová dohoda dokáže zmierniť pokles jej dolárových rezerv.
Argentína nie je prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá prešla na jüan. Pripomeňme, že Brazília nedávno podpísala s Čínou dohodu, že namiesto dolárov budú vzájomne obchodovať v jüanoch a realoch. Peking verí, že aj tieto kroky podporia jeho úsilie o globalizáciu jüanu.
Ako informuje agentúra Reuters, čínsky jüan sa v marci stal najpoužívanejšou menou pre čínske cezhraničné transakcie a po prvý raz predbehol americký dolár. Ako vyplýva z oficiálnych údajov, cezhraničné platby a príjmy v jüanoch v marci vzrástli na rekordných 549,9 mld. USD zo 434,5 miliardy USD pred mesiacom. Podiel čínskej meny na všetkých cezhraničných transakciách dosahoval 48,4 %, zatiaľ čo podiel dolára klesol na 46,7 % zo 48,6 % pred mesiacom.
Diskusie o dedolarizácii na ázijskom trhu sa nedávno zintenzívnili po tom, ako malajzijský premiér Anwar Ibrahim na nedávnom stretnutí s prezidentom Si Ťin-pchingom oživil starý návrh na zriadenie ázijského menového fondu. Myšlienka vytvorenia tohto menového fondu sa zrodila v dôsledku ázijskej finančnej krízy v roku 1997.
Ako uvádza Zhou Hao, hlavný ekonóm spoločnosti Guotai Junan International, Čína, ktorá je najväčším svetovým vývozcom tovaru s podielom okolo 15 percent, by mohla využiť svoje obchodné deficity s Austráliou, Brazíliou, Ruskom a Indonéziou na to, aby zintenzívnila internacionalizáciu jüanu.
Na druhej strane, aj keď používanie jüanu v globálnom obchode vykazuje nárast, jeho celkový podiel na globálnych transakciách zostáva nízky. Ako vyplýva z údajov zo SWIFT, podiel jüanu na svetových menových transakciách v marci vzrástol na 4,5 %, zatiaľ čo podiel amerického dolára predstavuje 83,71 %.
Zdroje: reuters.com; scmp.com