V roku 2000 sa na summite v Lisabone predstavitelia členských štátov Európskej únie dohodli na krokoch k vytvoreniu konkurencieschopnej a dynamickej ekonomiky založenej na vedomostiach, solidarite a rastúcej zamestnanosti. Prijatá Lisabonská stratégia určovala okrem ekonomických reforiem, či cieľov zamestnanosti, najmä ciele pre rozvoj vedy a výskumu.
Ako uviedol vo svojej práci „ Stratégia rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010“ minister financií SR Ivan Mikloš, dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť len jediným spôsobom: vytváraním podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky.
Inovácie, vzdelanie a budovanie informačnej spoločnosti tak môžeme označiť za „dlhodobú investíciu“ všetkých ekonomických subjektov. Preto sme túto oblasť vybrali aj pre zhodnotenie v © Investičných Novinách.
Lisabonská stratégia v oblasti vedy a výskumu zastrešuje niekoľko cieľov. Veľmi chceným je dosiahnutie celkových výdavkov na vedu a výskum v ekonomike vo výške 3 % HDP. Cieľ bol stanovený do roku 2010. V príspevku ponúkame podiel výdavkov na túto oblasť na HDP vo vybraných ekonomikách, a to za obdobie 2008-2009. K ďalším stanoveným cieľom, ktorých doba pre splnenie už pominula, patria školenie učiteľov pre získanie digitálnych zručností a pripojenie všetkých škôl na internetovú sieť.
Tabuľka uvádza podiel výdavkov vynaložených na vedu a výskum realizovanými všetkými ekonomickými subjektami na hrubom domácom produkte (HDP) danej ekonomiky (v %). Môže ísť o rôzne formy výdavkov do tejto oblasti ako podpora inovačných spoločností, prispievanie na ďaľší rozvoj vedcov, budovanie vedeckej infraštruktúry, prostriedky pre univerzity, zavádzenie technológií a iné.
Zdroj: Eurostat
Vlastné spracovanie podľa dát Eurostat-u
Ako je vidieť z hore uvedeného grafu, v ktorom sme načrtli niektoré krajiny, najväčší podiel objem celkových výdavkov na vedu a výskum/ HDP zaznamenala ekonomika Fínska. V tabuľke 1 vidíme, že najväčšie percento zaznamenávajú aj Švédsko, kde tento podiel v roku 2009 predstavuje 3,6 %. Taktiež pri Dánsku je podiel týchto výdavkov na HDP vyšší ako 3 %.
Dušan Hruška
dusan.hruska@investicne.sk
© Investičné Noviny