Vír európskej dlhovej krízy zachvátil Grécko, Írsko a Portugalsko. Oblak strachu však prechádza aj nad omnoho väčším ekonomickým celkom.
Španielsko, ktorého hrubý domáci produkt (HDP) je takmer dvakrát vyšší než HDP uvedených troch zachraňovaných krajín dohromady, je už dlho zdrojom obáv. Španielsko vstúpilo do krízy s relatívne nízkou mierou verejného dlhu, a to iba 36 % HDP v roku 2007. Toto číslo sa podľa odhadov do konca roka 2011 zvýši na 68 %.
Bezprostredná hrozba nákazy z Grécka ustúpila 29. júna, kedy grécky parlament schválil plán tvrdých úsporných opatrení. Ale rovnako ako neustúpili problémy v Grécku, nepoľavila ani zraniteľnosť Španielska. V krajine vládnu výrazné kontrasty. V podstate existujú dve Španielska, jedno živé a druhé choré. Posilnenie jedného a oživenie druhého si vyžaduje bolestivé reformy
Socialistická vláda José Luis Rodriguez Zapatera si na tento rok naplánovala deficit vo výške 6% HDP. Avšak aktuálne čísla z 30. júna neukázali žiadny pokrok za 1. kvartál tohto roka. Jedným z dôvodov môže byť zmena kombinácií opatrení, ktoré majú viesť k zníženiu deficitu. V minulom roku viac ako polovica opatrení pochádzala zo zavádzania vyšších daní, v tomto roku sa viac ako dve tretiny opatrení zameriava na škrty v oblasti výdavkov. Ústredná vláda určuje hlavné dane, avšak viac než tretina verejných výdavkov vrátane zdravotníctva a vzdelávania sú vykonávané v regiónoch. Podľa ministra hospodárstva, Manuela Campa, majú regióny značnú finančnú autonómiu, takže musia spoločne s vládou robiť úsporné reformy. Juan José Toribio, bývalý riaditeľ IESE Business School v Madride si myslí, že sú potrebné regionálne výdavkové limity.
Ďalšie duality môžeme nájsť v bankovom systéme. Problém je sústredený v cajas, miestnych sporiteľniach, ktoré tvoria asi polovicu domáceho bankového systému. Je to väčší podiel než majú veľké španielske banky, ako napr. BBVA alebo Santander, ktoré sú chránené veľkými medzinárodnými spoločnosťami. Iba prednedávnom vláda spustila generálne reformy cajas. Ich počet klesol zo 45 na 18 a sú reorganizované na akciové spoločnosti, ktoré môžu zvýšiť svoj kapitál. José Maria Roldan, generálny riaditeľ bankovej regulácie hovorí, že reforma je „obrovský krok vpred, ktorý nahrádza model Caja štandardnou bankovou šablónou, ktorá je bezpečnejšia a zrozumiteľnejšia pre zahraničných investorov.“
Úsporný program a reforma cajas idú správnym smerom, ale ekonomika napriek tomu stále stagnuje. MMF odhaduje, že španielska ekonomika tento rok porastie len o 0,8 %. Viac znepokojujúci je fakt, že nezamestnanosť stúpla z priemerných 8,3% v roku 2007 na 20,9% v máji, čo je najviac v celej Európskej únii.
Zdroj tak vysokej nezamestnanosti v Španielsku spočíva vo výraznom rozdelení trhu práce na insiderov a outsiderov. Prekážky v prepúšťaní zamestnancov znamenajú, že zamestnávatelia všeobecne prijímajú nových zamestnancov na dobu určitú. Starí zamestnanci ťažia z miezd ktoré sú viazané klauzulami o ich zvyšovaní. Prekvapivo, reálna mzda v roku 2009 vzrástla o 3,2%, ale ekonomika klesla o 3,7%.
Tvárou v tvár tejto nepružnosti, sa len hŕstka veľkých španielskych firiem rozhodla expandovať v domácej krajine. Napríklad, telekomunikačná spoločnosť Telefónica vykonáva len asi tretinu svojej činnosti v Španielsku. Campa tvrdí, že reformy na trhu práce „idú správnym smerom“. Santiago Fernández Valbuena, riaditeľ spoločnosti Telefónica pre stratégiu tvrdí, že vláda neurobila nič, čím by zamestnávateľom „uľahčila život“.
Španielsko čelí vážnym sociálnym a hospodárskym krízam. Miera nezamestnanosti mládeže (do 25 rokov) je 44%, pričom priemer v eurozóne je 20 %.
Zvládnutie krízy bude vyžadovať oveľa hlbšie reformy ako sa plánujú. Ale vďaka voľbám v roku 2012 sa tempo reforiem spomaľuje. Ak bude tento trend pokračovať, bude pokračovať aj nervozita na trhu.
Podľa informácií economist.com