Liberalizácia Indie začala náhle v roku 1991. Napriek tomu, dve desaťročia nezreformované časti ekonomiky sa stávajú brzdou rastu. Je tu čas pre ďalšie reformy?
V Indii sa deje niečo divné. Politici a ekonómovia sa stávajú optimistami, ale riaditelia podnikov sa začínajú obávať. V júni námestník guvernéra centrálnej banky predpovedal, že ekonomika krajiny by mala rásť dvojciferným tempom v priebehu nasledujúcich 20 – 30 rokov. India má s jej obrovskou pracovnou silou a slávnym podnikateľským duchom pre takýto výkon potenciál. No v posledných šiestich mesiacoch toho začína mať súkromný sektor dosť. Pritom je to práve on, ktorý má z Indie vytvoriť 3. najväčšiu ekonomiku na svete.
„Prečo mám sakra platiť dane?“ pýta sa šéf jednej z najväčších firiem v krajine. „Čo sa deje v Indii, nie je zásluhou vlády,“ hovorí šéf farmaceutickej spoločnosti. „Korupcia paralyzuje vládu,“ usudzuje generálny riaditeľ jednej z najprestížnejších podnikov v Indii. „Vieme, aké máme problémy a neurobili sme nič,“ hovorí vedúci banky. Niektorí ďalší dôležití zahraniční investori toho začínajú mať tiež plné zuby. Bývalý šéf jedného z najväčších zahraničných investorov v Indii krúti hlavou a hovorí, že bolo naivné investovať peniaze akcionárov v Indii.
V prvom štvrťroku 2011 rástol HDP ročným tempom 7,8% (podľa OECD z dvoch tretín tvorený domácim dopytom), zatiaľ čo v rokoch 2005-07 rástol o 9 – 10%. India podľa optimistických prognóz môže v strednodobom horizonte rásť tempom 8 – 10% bez prehriatia.
V Indii rovnako ako aj v iných rýchlo rastúcich ekonomikách závisí dôvera investovať od dlhodobej stability, ktorá je v Indii na pochybách. Dokonca aj niektoré väčšie indické firmy radšej investujú v zahraničí ako na domácom trhu. Priame zahraničné investície rástli len miernym tempom, 5,6%, čo je polovica tempa roku 2010.
Zahraniční investori volajú po menej chaotickom raste. Indický model v súčasnosti prepisuje knihy pravidiel o raste ekonomiky. Služby zaznamenávajú veľký rast, no výrobný sektor stagnuje. India má špičkové informačné technológie, ale väčšina Indov nemá ani len kanalizáciu.
Celkovo to vyzerá, že indický model funguje. India spravila za posledných dvadsať rokov veľký kus práce. Teraz sa deti svojim rodičom smejú, keď im rozprávajú ako to bolo pred rokom 1991. Vtedy Vám trvalo roky, kým ste mohli vlastniť telefón, mydlo Vám spálilo kožu a ekonomika sa topila v byrokracii. Ak ste chceli vlastniť počítač trvalo Vám to asi tri roky vybavovania a niekoľko desiatok návštev v Dillí kým ste dostali oficiálny súhlas.
Lepšie časy prišli v roku 1991, kedy Mannohan Singh, vtedajší minister financií čelil kríze platobnej bilancie a skončil žitie na vypožičaných peniazoch. Zaviedol reformy, ktoré sa týkali predovšetkým podnikateľského prostredia. Singhova reč, označovaná ako vstup Indie do globálneho kapitalizmu sa končila parafrázovaním Victora Huga: „Žiadna moc na zemi nemôže zastaviť myšlienku, ktorej čas nadišiel.“
V súčasnosti je Singh premiérom a jeho vláda čelí kritike, že sa pri dosahovaní dvojciferného rastu až príliš spolieha na súkromný sektor. Ak chce India dlhodobejšie dosahovať dvojciferný rast, mala by domáca vláda prijať ďalšie potrebné reformy.